VamPie 13-16

11. května 2013 v 19:34 | Patrickk.
VamPie13
-Tak, ako dopadla večera?- stál na prahu dverí a vyzvedal sa. Hlavu si opieral o zárubňu.
Vyzeral celkom zlato, slušil mu roztrapatený účes, ladil mu s jeho očami. -Ále, nijak..- odpovedala a siahla po nohaviciach. -A čo ty? Čo si celý čas robil, kým som tu nebola ?- spýtala som sa ho. Úsmev z tváre mu zmizol. -Nič zaujímavé.. pre teba.. H- odpovedal a vytratil sa z prahu dverí. "H?" zamyslela som sa. "Na nič viac sa nezmohol?!" povedala som si v duchu. Naštvalo ma to. Ozaj som chcela vedieť, čo robí keď tu nie som. Tak som začala hrať s nim hru. Obliekla som sa a vybehla ku vchodu. Videla som ho, že leží na gauči a číta komiks. Pokrútila som hlavou. "Zase" prekrútila som oči a siahla po hrebeni. Učesala som sa a obula. -Kam ideš?- pýtal sa ma. -Vonku. Čo teba do toho?- odstrčila som ho slovami. -Len tak, dávaj si pozor- povedal a šiel do ďalšej izby. Znovu z nej vyšiel a zase sa pýtal: -A s kým?- Začalo mi to liezť na nervy. -S Lucasom! Niečo sme si dohodli- zaklamala som. Siahla som po kľúče a mobil a strčila som si ich do vetrovky. Otvorila som dvere a kto by tam nebol?! -Lucas!- skríkla som. -Ahoj, napadlo ma, že by sme...-Skočila som mu do reči: -Dobre!- Usmiala som sa. On tiež. Na Mixa som sa nepozrela, len som zabuchla dvere. -Kam teda?- spýtala som sa. -Uvidíš- povedal a chytil ma za ruku. Časom som si zvykla na tieto veci. Mala som pocit, že sa mi Lucas páči viac ako Mix. "Nezmysel! Lucas je idiot, ale správa sa slušne, kým Mix je ten zlatý a správa sa ako debil. Bože!" zamyslela som sa. -Prepáč, nemôžem ísť, chcem vedieť kam chodí Mix keď som preč..- zastavila som a pozerala na Lucasa. -Viem kam chodí. Chodí za tou novou, Ameliou- povedal a zosmutnel. Nechápala som. "Čože?! A to som myslela.. som ja ale ťava!" karhala som sa v hlave. -Na tom mieste ti bude lepšie, uvidíš- znovu ma chytil za ruku, tentoraz silnejšie. Šli sme až na okraj lesa. Začala som sa báť. -Tu?- spýtala som sa. -Nie je to až za lesom, neboj sa kým si so mnou nič ti nehrozí- povedal a uisťoval ma. Cez celý les sme prešli bez problémov. Došli sme až na nejakú lúku. Bolo tam krásne. Akurát kvitli kvety a tráva bola krásne zelená. Páčilo sa mi tam. Sadli sme si ďalej od kraja. Síce nebolo podvečer, ale vedela som si predstaviť ako tam bude vyzerať, keď bude zapadať slnko. Lucas ma chytil okolo ramien. Zľakla som sa. Prisadol si bližšie. Pozrela som na neho. Pozeral pred seba a usmieval sa. Položila som hlavu na jeho rameno. -Že je tu pekne?- opýtal sa. -Áno, to veru je- odpovedala som. Potom sa stalo niečo, čo som vôbec nečakala. "On ma pobozkal?!" zhrozene som si premietala obraz jeho oči v hlave. Bolo mi to.. príjemné. Nikdy ma nebozkával taký.. pekný chlapec - upír. Keď sa konečne odtiahol, položila som mu hlavu na hruď. Počula som zvuk ako hrmelo. Začalo sa blýskať. Z diaľky k nám išli mračná. Vtedy som pomyslela na Mixa. Je mi ukradnutý, keď ma inú, ja mám Lucasa. Milujem ho.


VamPie14

-Poď- chytil ma za ruku a ťahal preč z lúky. -Rýchlo kým nepríde búrka- povedal a bežal na okraj lúky. Nechápala som, prečo sa ponáhľa. Bežali sme cez les až ku jeho domu. Bol veľký ako Fhantomhivcov (najbohatšia a najslávnejšia rodina v tomto príbehu) dom. Otvoril bránu a zazvonil na zvonček pred vchodom. Otvoril nám nejaký komorník s uterákmi v ruke. "Veď ešte neprší, načo potom?" zamyslela som sa. Nešlo mi to do hlavy. Žeby dačo skrýval? Hodila som to za hlavu a šla za Lucasom dnu. -Pane, večera je už na stole- oslovil ho komorník. Nebol o nič starší ako ja. Jeho postava sa dosť podobala Mixovej. "A zase myslím na neho... mala by som prestať, ničí ma to" pomyslela som si. -Už ideme. Daj Vampie izbu a nejaké krásne šaty aby sa prezliekla. Budem v svojej izbe a nerušte ma, prosím. Ďakujem Steward (Stévard)- povedal Lucas a zmizol v prvých dverách. Komorník - Steward ma odprevadil po schodoch hneď do prvej izby. Otvoril skriňu a vybral čierno - rúžové. -Vyskúšajte si ich, prosím- podal mi ich do rúk. Čakala som, kým sa otočí. -Ehmm- odkašľala som si. -Treba vám pomôcť?- spýtal sa. -Nie, len čakám kým sa otočí.. te- odpovedala som. -To nesmiem, musím vidieť či vám budú dobré- povedal a dal si ruky v bok. "Toto neznesiem" pomyslela som si. Tak teda otočila som sa ja. Obliekla som si šaty. -Padnú vám jak uliaté- povedal. "To hej, keď som sa s nimi mordovala asi hodinu!" povedala som si v duchu. Podal mi črievičky. -To si mám obuť?- opýtala som sa. Prikývol. Pozrela som na svoje tenisky. V niečom takom som nikdy nechodila, jak sa zabijem? Urobila som krok. Išlo mi to docela dobre, až sem tam som stratila rovnováhu, ale nespadla som. -Idem oznám Pánovi, že ste hotová- povedal a odišiel z izby. Nato keď vyšiel, prišiel do izby ďalší muž. Pozerala som sa na neho, čo tu chce. -Vy ste asi tá mladá slečna, Pán ma poprosil aby som vám urobil nejaký krásny účes, čo sa vám bude hodiť k týmto krásnym šatám- povedal. Polovicu jeho vety som nevnímala. -D-dobre- povedala som. Odsunul stoličku a požiadal ma, aby som si sadla. Poslúchla som. Hral sa mi tam s vlasmi, skúšal hoc čo až kým neprišiel na ten dokonalý. Mala som vlasy v konti. krásne. Prišiel Steward a volal ma, že už môžem ísť dole. Prikývla som. Viedol ma až ku schodom, tam som šla sama. Hanbila som sa. Nevedela som, kde mám ísť. Uvidela som dvere s nápisom "JEDÁLŇA" tak tam som šla. Vošla som do izby, ktorá bola veľká ako 5 izieb. V prostriedku bol veľký stôl s jedlom. Okolo neho stoličky. Na stole bolo jedlo a kvety. Inak v izbe boli iba dva obrazy, okno, kvety na poličkách a diamantový luster. Na podlahe bol koberec ružovej farby. Za stolom sedel Lucas a pozeral niekam von cez okno. Tiež bol zladený do čierno - rúžova. Všimol si ma a usmial sa. Sadni si- povedal a postavil sa. Podišiel k stoličke a odsunul ju. Sviežo som si sadla. Keď si sadol aj on, prišiel Steward. Pýtal sa, akú vodu chceme. -Čistú- odpovedala som. Lucas chcel to isté. Keď odišiel, dali sme sa do jedla. Bolo naozaj vynikajúce. Potom bol na rade dezert, ktorý nám Steward doniesol spolu s tou vodou. Napila som sa, aby som zahnala smäd. -Už si si to rozmyslela?- spýtal sa pozerajúc na dezert. -Neviem, ešte som s tým nevravela s Mixom- povedala som mu. -Dneska večer ostaneš u nás spať, vonku šaleje silná búrka, nenechám ťa ísť domov po takom dažde- povedal a usmieval sa. Keď sme dojedli dezert, všimla som si na Lucasovi niečo divného. Jeho vlasy! Mal úplne iné vlasy! -Tvoje vlasy!- zostala som šokovaná. -Áno, viem, to je to isté čo máš ty, nepovedali ti to, že sa to prenáša ? a ako?- opýtal sa ma zhrozene. Pokrútila som hlavou. -Prenáša sa to buď z dedičstva alebo keď sa niekto zamiluje do niekoho, kto to už má, alebo bozkom, v tom prípade tak- povedal. Bolo mi ľúto, že som ho nakazila. -Ale existuje proti liek, neboj sa- povzbudil ma. Chytil ma (zase) za ruku a odprevadil do izby. -Mám ísť alebo ostať?- opýtal sa. -To je jedno- povedala som. -Tak idem, dobrú noc- dal mi pusu na dobrú noc a odišiel. Vyzliekla som sa, obliekla si svoje tričko a šla spať. V noci sa mi zdal zlý sen. Okolo 2 ráno som vstala, nemohla som spať, tak som sa rozhodla nájsť Lucasovu izbu. Šla som po schodoch dole, ku dverám, do ktorých šiel. Za nimi boli ďalšie 3 dvere, no nevedela som, kam mám ísť. Vybrala som si tie stredne. Trefa! Ležal v posteli a spal. V jeho izbe bol o stolík naviac ako v mojej. Boli na ňom porozhadzované papiere. Podišla som k jeho posteli a naklonila som sa. Ozaj spal. A bol to on. Rozhodla som sa, že si ľahnem k nemu. Keď som si vyzúvala tenisky, zobudila som ho. -Čo tu robíš?- ospalo sa ma spýtal. -Nemôžem spať- odpovedala som. -Môžem si ľahnúť?- opýtala som sa ho. Prikývol. Keď som ležala, obíjmol ma. Bolo mi to príjemné. Chcela som takto zaspávať vždy.
autor krezby @

VamPie15

Keď nastálo ráno, lúče osvietili celú izbu. Lucas už bol dávno hore. -Dobré ráno- pozdravil ma. Sedel na okraji postele a pozeral na mňa. Usmiala som sa. -Búrka nechala veľké stopy na pozemku, dneska budem musieť pomáhať s opravou. Cesta je zatarasená, musíš ostať tu- oznámil mi. V duchu som sa tešila ale aj mi bolo smutno za domovom. Obula som sa a šla na raňajky. Steward mi doniesol francúzske rožky a džem. Najedla som sa a šla sa pozrieť, čo robí Lucas. Trvalo, kým som ho našla. Práve zdvíhal polámané konáre zo záhrady. Darilo sa mu to. Sadla som si na schody a pozerala na neho. Vyzeral zlato. Keď skončil, sadol si ku mne. Určite vedel, že na neho pozerám. -Ahoj- pozdravil sa. Ja som sa usmiala. Bolo vidieť, že je unavený zo zdvíhania. Veď nemal ani jednu prestávku od raňajok, a to je už obed! Priechod stále nebol prechodný. Mix mi vôbec nechýbal. Kľudne by som tu žila aj navždy. -Poď sa najesť, určite si hladný- navrhnem mu. Odmietol. -Chcem to mať už za sebou- povedal a postavil sa. Zase sa dal do práce. Kde bol asi Steward? Prečo mu nepomáhal? Šla som dnu a hľadala ho. Nepáčilo sa mi to. Prešla som od jedálne až po kuchyňu a nikde som ho nenašla. Napadla ma ešte moja izba alebo izba Lucasa. Šla som teda do izby Lucasa. Tam nebol, tak musel byť iba v mojej izbe. "vôbec sa nesprávam ako upír" myslela som si. "Prečo asi?" zamýšľala som sa. Na tu otázku som si nevedela odpovedať. Myslela som, že žalúdok mám vyvinutý ako človek, krv mi vôbec nechýba. Prečo ma to tak zrazu napadlo? Keby tu bol Mix, odpovedal by mi. Začal mi chýbať. Cítila som sa ako sama. Keď som došla pred svoju izbu, zaváhala som. Chcela som z tade utiecť. Odvážila som sa a otvorila dvere. Nikto tam nebol. Nešlo mi to do hlavy, kde by ešte mohol byť. -Hľadáte niečo, Pani?- niekto prehovoril. Ten hlas som poznala. -Kde ste boli celý ten čas?- otočila som sa. Iste, že to bol Steward. -Prepáčte, chodil som po dome a upratoval dom, prečo?- ukázal handru a sprej v ruke. -Len tak, prečo nepomáhate Lucasovi- odpovedala som. -Nie je ten, za ktorého ho považujete- povedal a šiel preč. -Čo?! Počkaj! Ako si .. ste to mysleli?- vybehla som z izby na chodbu. Už ho nebolo. "Nemožné..." pomyslela som si. Nakoniec som aspoň niečo od neho zistila. "Nechápem tomu, čo hovoril.. mám si na neho dávať pozor ? veď.. áále nechám to tak.." rozmyslela som si a šla sa pozrieť na Lucasa. Koho som tam videla, ma zarazilo. -Mix ty idiot, čo tu robíš ?!- skríkla som a nahnevane som šla ku nemu. -Bál som sa o teba, celý deň si nebola doma! Napadlo ma že budeš tu.. na niečo som prišiel, možno ťa to, no určite bude zaujímať..- hovoril, no ja som ho ignorovala. -Choď preč! Hneď ! keď budem chcieť, prídem zase domov! Teraz ma nechaj!- kričala som po ňom. Zarazene na mňa pozeral. -Fajn- zamrmlal. Pozrel na Lucasa. -S tebou si to ešte vybavím- povedal potichu a šiel preč. -Čo ti hovoril?- spýtala som sa Lucasa. -Nič dôležité- pozeral smerom, ktorým odchádzal Mix. -Poď už dnu- chytila som ho za ruku a videla do domu. Šiel. Bola som rada, že som videla Mixa, no nerada, že chcel aby som šla domov. Bolo mi ľúto, že som musela po ňom kričať a takto na neho vybehnúť..

VamPie16

Sedela som pred stolom a hľadela do neznáma. -Si v poriadku?- spýtal sa Lucas. Prikývla som. -Nad čím rozmýšľaš?- opýtal sa ma. -Neviem, čo bude s mojimi rodičmi? A čo škola?- nevedela som si rady. -Škola je tu a tvoji rodičia o tom vedia, poslal som im list, bolo to ľahké, pretože tvojej mamy sestra bola tiež upírka, ale čistokrvná. Oni to pochopia, môžu ťa navštevovať- povedal. Vydýchla som si. Bola som rada že aspoň rodičov môžem vidieť. -Som upír alebo človek?- opýtala som sa. -Upír, ak viem- odpovedal. -A ako to, že môžem jesť ľudskú potravu- pýtala som sa zase. -Máš vyvinutý žalúdok, aspoň ten nezanikol, keď si sa menila na upíra. Taký obyčajný upír by jedlo nemohol jesť. Ten by musel piť iba krv. Ale aj ty by si mala občas- strčil do mňa a žmurkol na mňa. Usmiala som sa. Neudržala som sa a skočila mu okolo krku. Chytil ma okolo krku a položil čelo na moje rameno. Do miestnosti vstúpil Steward. -Pane, mali by ste niečo prekúsiť- povedal. Lucas pozrel na neho. -Áno, dones mi niečo na jedlo- prikázal mu, -A VamPie tiež!- Pozerala som na Stewarda. Pohľad mi opätoval. Prižmúril oči a našpúlil ústa. Trhlo ma. "Nie je taký, ako si myslíte" hučalo mi stále v hlave pri pohľade na Stewarda. Po jedle som šla do izby. Prezliekla som sa do nočnej košele (bolo to trochu dlhšie tričko) a ľahla som si. -Čo tým myslel?- hovorila som si pre seba. Po dlhom rozmýšľaní som zaspala. Zobudila som sa skoro ráno. Napadlo ma, preskúmať dom do hĺbky. Napadla ma hneďizba Lucasa, tie papiere, ale tiež ma napadla izba Stewarda, ak dajakú má. Vyšla som na chodbu a rozhliadla vôkol. Nikto. Šla som dole po schodoch a mala zamierené ku vchodu. -Kam sa chystáte, Paní?- prehovoril za mnou Steward. -Vonku, ale keď ste tu, povedzte mi niečo o Lucasovi, prosím- Zahľadel sa na mňa, ako keby mi nerozumel. -Chápete?- opýtala som sa. -áno, ale to nemôžem- odpovedal a chcel ísť preč. -Rozbehla som sa ku nemu a chytila ho za ruku (zápästie). Pozerali sme si do očí. -Prosím- prosila som ho. -Hhh, poďte za mnou- povedal a ťahal ma za sebou. Došli sme do knižnice. Vybral nejakú hrubú knihu. Na knihe bolo napísané červenou farbou "Wákyovci" rod z ktorého pochádza Lucas. Na prednej strane bolo hrubo napísané "UPÍR Z CUDZIEHO RODU NEČÍTAŤ!". Zasmiala som sa. Ukázal mi rodokmeň, z ktorého pochádza. -Jeho rodičia bolí vyšľachtení upíry, ktorí nemohli mať dieťa, tak si adoptovali Lucasa. Celý život ho vychovávali ako vládcu. Žili v tom, že raz bude vládnuť celému Svetu. No zaplietol sa z nejakou kliatbou. Aby sa vyslobodil, musel by nájsť dievča, ktorému vraj patrí všetko, načo pomyslí. Tak tiež je to prepojené z legendou. Vraj raz nájde dievča, ktoré vládne celému Svetu, no nevie o tom. Ona sa za neho vydá a budú mať spolu dieťa. To dieťa poštve proti matke aby ju zabilo. Sám ho využije aby vládol iba on. Lucas si myslí, že to dievča si ty. Tiež legenda hovorí, že je to polo upírka, to dáva viacej istoty na teba. Jediná záchrana je Mix. Dávaj si pozor na Lucasa, nevieš s čím si zahrávaš- povedal a zvrel knihu. Vrátil ju na miesto a vyviedol ma preč z miestnosti. -Robím komorníka cez 200 rokov a nikto o tom nevedel. Prosím, nevravte to nikomu, čo som vám povedal a ukázal, je to nebezpečné, nechcem aby sa to dozvedel niekto iný, záleží na tom veľa životov, aj ten váš. Teraz by ste sa mali vrátiť za Pánom Mixom, neviete ani aké nebezpečenstvo mu hrozí!- povedal a viedol ma ku dverám. Chodil tak rýchlo, že som nestíhala. Nestihla som nič povedať, až už som bola pred dverami domu. "Pff, jak nemilé" pomyslela som si. Rýchlim krokom som sa dostala so svojej ubytovne. Mix ešte spal, ako inak na gauči. Skočila som na neho a budila. -Mix... Mix!... Míííííííx!!!- kričala som. Celý rozospatý otvoril oči. -Čoo?!- povedal ospalo. -Potrebujem tvoju pomoc, prosím, hroz nám nebezpečenstvo! Ozaj, pomôž mi, je mi ľúto čo som povedala, prosím, vtedy som mala oči len pre Lucasa, nenávidela som ťa preto, lebo vravel že máš inú, závidela som! Prosím .. prepáč- ovinula som sa mu okolo krku. Slzy z očí mi neprestali tiecť. Obíjmul ma tiež. -To nič, nič sa nestalo ale aby si vedela, ja inú nemám!- povedal. -A čo tá... Amélia alebo ako sa volá..?- zarazila som sa. -Ona je nová, vie niečo o tej chorobe, ktorú máš ty, už aj viem jej názov, je to Helya Coptia. Len významné upírske rody ju získajú, taký ako som ja ju nikdy nemôže mať. Len tí vyšľachtení.. ty si z šľachtickej rodiny.. VamPie- chytil ma okolo boku a obíjmal ma viac a viac. -Nedovolím aby sa ti niečo stalo! Prisahám- povedal a z oči mu tiekli slzy tiež. Bola som rada že ho znovu vidím, ani neviem do akej bitky som sa to dala.
 


Komentáře

1 Bublina Bublina | E-mail | Web | 12. května 2013 v 11:10 | Reagovat

:D trošku mi trvalo kým som to všetko prečítala ale došla som až na koniec :P :) som zvedavá ako to bude pokračovať či ostane s mixom a tak tiež mi je jasné že lucas ju len tak nenechá odísť ... a som zvedavá čo si na ňu vymyslí ...

2 Patrickk. Patrickk. | 12. května 2013 v 11:53 | Reagovat

[1]:: ja to už mám premyslené ako to bude, ale Steward v tom bude mať tiaž rolu .. nbudem viac prezrádzať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Ďakujem za návšetvnosť :* ♥