ŠElMA kap. 1

25. června 2013 v 14:09 | Patrickk.

Dneska som dovŕšila 14 rokov. Každý, kto dovŕši tento vek, dostane svoje zviera - šelmu, no najprv musí prejsť
skúškami, potom sa rozhodne, akú šelmu bude vlastniť. Každý rok sa raz mesačne odohrávajú boje o Najsilnejšiu
šelmu v našom meste s ostatnými krajmi. Naše mesto je dosť známe chovaním divých zvierat a dokonalé výcviky.
Mnoho známych osobností pochádza z nášho mesta - Grem. Volám sa Lishenie* ale všetci ma volaj Lís, vraj je
to prezývka. A dneskačakajú tie skúšky aj mňa.

Deň pred nimi som nemohla spať. Premýšľala som, aké zviera dostanem. Tí najsilnejší majú mačkovité šelmy,
ale som si istá, že také zviera nedostanem. Bola som rada, keď ma počúvol aspoň potkan. Môj brat - Dylan
vlastní šelmu 4 roky, dostal Leva púštneho. Ten sa dostal do vedľajšieho kraja, kde žije vo svorke. Lev púštny
je jediná mačkovitá šelma, čo žije v skupinkách, takže bojujú spolu. Jeho Lev sa vola Satyra, je to samica.
Minule, keď nás bol navštíviť, je vraj Satyra gravidná, a čaká malé, takže ostal do narodenia malých doma,
potom sa musí vrátiť aj so Satyrov späť ku svorke. Malé musí odovzdať Ritom - ľuďom, čo chovajú šelmy a
predávajú ich mládeži. Do skúšok ma delí niekoľko minút. Sedím na stoličke v Bielej budove a čakám, kedy
zavolajú moje meno. Odpočítavam minúty a stotiny. Každý, kto robil skúšky nesmie o nich hovoriť, inak mu
bude odobratá hrdosť - čiže šelma. Skoro každé zviera nosí obojok: 6 mesačné mláďa má červený obojok,
ročné modrý, 3 ročný fialový a starší ako 5 rokov nenosia obojky. Najsilnejšie šelmy nosia žltý obojok ako
vyznamenanie. "Lishenie Brow!" zakričali moje meno. Zdvihla som sa zo stoličky a podišla k dverám. Zalapala
som po dychu. Zovrela som kľučku v ruke a otvorila som dvere. Miestnosť bola fialová. Predo mnou bolo sklo,
za ktorým sedeli nejakí ľudia. Po mojom pravom boku stál vysoký, štíhly muž. V ruke držal meter a po ľavom
boku mal váhu. Oslovil ma. "Ahoj, Lishenie Brow, volám sa Zui a ja ťa budem sprevádzať skúškami, dúfam že
si tu v plnej paráde. Nebude ťa nič bolieť, dáš nám nejaké informácie a my už budeme konať zázraky. Dúfam
že nám tu nespanikáriš." Mal vtipný prízvuk. Nebol ako všetci Ritomovia, nebol taký vážny a určite mal
povahu vtipkára. "Prosím, zdvihni ruky" povedal. Konala som. Začal mi merať pás, ruky, krk a nakoniec hlavu.
Potom mi prezeral zrenice, dúhovky a zapisoval si farbu mojich očí. Meral mi dĺžku prstov, zápästia a nohy.
Nakoniec mi meral veľkosť kostí, stavce a ich dĺžku. Potom ma postavil na váhu a začal vážiť. Na svoj vek som
vážila dosť málo. Všetko si dopodrobna zapisoval. "Máme výsledky, už sme ti vybrali tvoju šelmičku. Inak prezraď,
kŕmia ťa doma?" usmial sa na mňa. Mal okolo 29-30 rokov. Bol mladý. Chytil ma za plece a viedol k Sektorom.
Sektor A boli šelmy od zručnosti 3 až po 1, tie najsilnejšie. Satyra pochádza stamade. Sektor B boli zvieratá
menej silnejšie pantery, pumy , vlci, líšky a hyeny od zručnosti 3-6. Sektor C boli menej silnejšie zvieratá ako
mačky, psy a divé mačky. Sektor D boli vtáci. Želala som si nemať hlavne niečo okrídlené. Zaviedol ma do
sektora B, čo som bola viac menej rada. Viedol ma na koniec miestnosti. Za dverami boli šelmy, ktoré
dokázali jedným ukusnutím zabiť nepriateľa. Znovu ma viedol niekde na koniec veľkej miestnosti. Zastavili
sme pred klietkou neznámeho tvora. "Tak tu je tvoj vyvolený" povedal mi Zui. Vybral kľúče a odomkol zámok.
Vo vnútri sa skrývalo niečo malé. Malé a chlpaté. Zui vošiel dnu a mal pripravené vodítko. Zobral malé stvorenie
na ruky a zapol mu vodítko okolo krku. Z klietky sa ozývalo slabé vrčanie. Mala som obavy, čo to bude. Napokon
Zui vyšiel vonku aj so stvorením na rukách. Dosť ma to zarazilo. Bolo to naozaj malé! "To je pes?" opýtala
som sa zarazene. "Vlk" odpovedal Zui. Nadšene som na neho civela. Bolo to malé a roztomilé. Nevedela som
si predstaviť,ako niečo také môžu pestovať na zabíjanie, no tiež som si nevedela predstaviť ako umiera,
taký malý nevinný tvor.
Žasla som. Zui mi ho podal na ruky. Bolo to malé a krehké. Nevážilo to viac ako 4 kila. Kým som študovala
malé stvorenie, Zui otvoril ďalšie dvere a viedol ma do bielej miestnosti. V nej bol stolík a pomôcky na
operovanie, skrinky, okná, klietky a všelijaké blbosti ako umývadlo či zrkadlo. Vĺča položil na stolík a začal
ho pečlivo študovať. Meral ho, vážil, a sem tam mu odstrihol niečo zo srsti. Zobral misku s vodou a okúpal
malú šelmu vo vode. Zabalil ju do uteráka a podal mi ju. Vybral jednu knihu a položil ju vedľa seba. "Ako
chceš, aby sa volalo?" opýtal sa ma. "Myslela som, že mená vyberáte vy" povedala som svoje. "Hej, ale už
ma nebaví vymýšľať mená" povedal Zui a otvoril knihu. Vybral si pero a niečo napísal. "Takže?" namietal.
"Suzie, nie, Jackie, alebo nie... Silver.. Áno.. počkať, nie, také už je.. a čo napríklad, hmm.. Sweetie?"
opýtala som sa ho. "Také už je. Ale keď chceš, poradím ti nejaké mená, Rita, Cheeza, Wilie, Jokie, Luisa..."
hovoril všelijaké mená. "Počkať, aké bolo to druhé?" opýtala som sa ho. "Cheeza, myslím" odpovedal.
"To je ono!" skríkla som. Zui sa usmial. Napísal tam meno. "Hotovo" odprevadil ma ku vchodu budovy.
"Ak by ti trebalo pomôcť príď za mnou. Rozpis ti dá Stela, staraj sa o ňu" zakýval mi a zavrel dvere.
Bola som rada, že som mala svoju šelmu. Chcela som vedieť, čo na to povie Dylan. Položila som ju
do trávy a pozerala na neho. Odopla som jej obojok a čakala čo urobí. Stála tam a pozerala na mňa.
Čakala ma.
______________________________
* čítaj Lisénie

 


Komentáře

1 Kika Kika | Web | 25. června 2013 v 14:56 | Reagovat

Vyzera to, ze sa tu rysuje dalsi zaujimavy pribeh. :-) Hned prva cast ma velmi zaujala, je to take mierne sci-fi a aby mal kazdy svoju selmu - dobry napad. Tesim sa co sa z toho vyvinie, ake bude pokracovanie :-D a ten obrazok vlcika je zlaty.

2 monstersss monstersss | 25. června 2013 v 16:20 | Reagovat

krásny príbeh

3 Rydda-chan Rydda-chan | 25. června 2013 v 16:45 | Reagovat

Pekný príbeh, do konca ma zaujal ako nikoho, tešila som sa na to čo sa stane, síce som očakávala nejaký ten boj. Predpokladám že bude v ďalšej časti. Jediná vec ma tam trochu prekvapila a to meno: Cheeza, neviem pre čo ale mne sa to nezdá vhodné meno, ako pre bojovníka, tak pre to že je naozaj veľmi známe a používané.^^ Ale to je iba poznámka, príbeh bol tak úžasný že sa to nedá ani opísať :3

4 Nicki Nicki | 25. června 2013 v 19:54 | Reagovat

Skvelé, mas talent ;) žiaden príbeh ma tak nedostal, teším sa na pokračovanie :)

5 Jessie / Jesspace Jessie / Jesspace | Web | 27. června 2013 v 10:56 | Reagovat

Úžasný príbeh ^^ Veľmi sa mi páči, neviem sa dočkať druhej kapitoly. :D

6 Melaficent Melaficent | Web | 29. června 2013 v 10:44 | Reagovat

Je to fakt zaujímavé... Teším sa, ako to bude pokračovať, tak šup šup s ďalšou kapitolou na blog :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Ďakujem za návšetvnosť :* ♥