VAMPIE22-25+ KONIEC

13. června 2013 v 16:56 | Patrickk.
VamPie22
-Kam ma do pekla vedieš?- kričal na ulicu. -No, hej do pekla, priam tam- mrmlala som si popod nos. Konečne sme dorazili ku Lucasovmu domu. Brána bola zamknutá. Zazvonila som, ako minule. Nikto sa neozýval, nik nezdvíhal. Naštvalo ma to. -Chceš mi to už konečne povedať!?- netrpezlivo po mne kričal Mix. -On mi povedal, že Lucasa treba niekam zavrieť, pretože je pre mňa nebezpečný, ale už mi to konečne doplo, nie Lucas ale ten komorník, Steward sa chce pomocou mňa zmocniť Upirského sveta, ale ako?!- chodila som dokolečka. -Hovorila si o nejakej veci, ku ktorej máš citovo naviazaný vzťah- bľabotal Mix. -Presne!- ukázala som prstom na neho a urobila úškrn. -Áááá, on ti nič také nezobral, že ?- machroval rukami vo vzduchu. -No, hej- povedala som zúfalo. -K čomu máš taký vzťah?- spýtal sa ma. Držal sa za hlavu. -K rodičom, a ... už k ničomu inému- pokrčila som nos. -Azda by tu nechcel vodiť mojich rodičov, až taký hlupák dúfam že nie je- chytila som si čelo. -Dúfajme. A teraz ako sa dostať dnu...- snažil sa otvoriť bránu. Neúspešné. -Musí tu byť dajaký vchod- držala som si hlavu. Mix krútil hlavou. -Vôbec nechápem, čo sa tu robí!- dupol nohou. -Možno v zadu...- zamyslela som sa. Prešla som na kraj domu. V zadu som videla dvere. -Treba len preliezť bránu a sme tam- povedala som. Mix liezol ako prvý. Potom som liezla ja. Potichu sme prešli od plota ku dverám. Boli zamknuté. Neváhala som a kopla do nich. Stalo sa to, čo som nečakala, otvorili sa. Mix otvoril ústa. -Zatvor ich- položila som na ne ruku. Potiahla ho za golier a vošli sme dnu. Bola tam tma. Bola som niekde, kde som ešte nebola. Červená podlaha, modré steny a fialový luster. "Fuj" povedala som si v duchu. -Mali by sme rýchlo zmiznúť z tejto izby- povedala som potichu. Mix začal utekať, ja za ním.Dobehli sme do predsiene. -Zdravím vás!- ozval sa hlas za nami. Otočila som sa. -Kde je Lucas?- opýtala som sa ho. Steward sa usmial od ucha k uchu. -Je mi z teba zle, prečo sa neskryješ dakde do klietky alebo sa rovno nezakopeš?!- vyhŕkol Mix. Vskutku ma to pobavilo. Snažila som sa zadržať smiech. Steward sa zachmúril. No po chvíli ho to prešlo. -Vieš, hovor si čo chceš, mne je to jedlo. Hmm, vidím, že si prišla na môj plán, nie si až taká hlúpa, ako som si myslel- povedal. -Viem, ale chcem od teba, aby si pustil Lucasa, čo s ním chceš?!- pevne som sa rozkročila, ako keby som čakala na zásah rivala. -Od neho nič, on bol návnada na to, aby ťa priviedol tu. Musím ti povedať smutnú správu. V izbe nevydržal ten tlak a obesil sa. Je mi to úprimne jedno, chcel som aby si tu prišla. Ááá si tu- žmurkol na mňa. -Ty sviniar, prisahám, že ak stade vyviaznem živá, nakopem ti ten lenivý zadok!- skríkla som. Steward sa začal hlasno smiať. Nebol oblečený ako stále. Teraz bol oblečený rytier. Šiel ma z neho trafiť šľak. Nahnevala som sa. -Ak urobíš dačo Mixovi alebo Lucasovi, vypitvem ťa! Neverím, že Lucas je mŕtvy, tvojím rečičkám neverím, vieš komu to vrav- povedala som. -Ty si ale blbá- stále sa usmieval. Mala som chuť na neho skočiť a skoncovať s tým jeho úsmevom. -Ty si ale debil- povedala som si pre seba. Stále som mala na tvári úsmev. -Ak náhodou prežiješ, budeš mať peklo zo života, a tvoja nočná mora budem ja!- skríkla som. Hodila som zo všetkými vecami na zem.


VamPie23
Dala som si dole zo seba kabát. -Stále nemáš vec, na ktorej mi záleží najviac- povedala som posmešne. -A čo ten tvoj chlapec?- ukázal na Mixa. Pozrela som na neho. Ležal na zemi v bezvedomí. Sedela na ňom nejaká žena. Chytila som nervy. Ako môže na mojom Mixovi sedieť cudzia žena? -Prestaň!- okríkla som ju. Pozrela na mňa. Začala sa smiať. Cítila som sa úplne trápne. Mala som pocit stratenosti. Nebola som nič. Začalo mi byť smutno po Lucasovi. "Čo ak ho nikdy neuvidím?" pomyslela som si. "Budem za neho bojovať! Aj za Mixa!" pomyslela som si. Do očí sa mi hrnuli slzy, no nemala som chuť plakať. -Čo teraz urobíš? Nakopeš mi zadok? Hh, si obyčajné sprosté dievča, nemáš žiadnu silu aby si ma zastavila, som silnejší a ty si nula- vysmial ma. Začala som myslieť na tie chvíle, keď som bola s Mixom, s Lucasom, na priateľov, rodičov a všetky pekné spomienky. Usmiala som sa. -Vraj sila druhých, je nešťastie toho druhého. Z toho sa vyžívaš. Ale ja ti tu radosť neurobím. Nebojím sa ťa. Ty si oproti mne nič. Hraješ sa na niečo, čo nie si. Prestaň. Mohol si byť čo chceš, ale toto nie. Nedovolíme ti to. Zabudni na to- otvorila som oči. -Nik ti to nedovolí- usmiala som sa. Ani som nestihla zaregistrovať, že vedľa mňa stalo nejaké dievča. Kútikom oka som postrehla jej výraz tváre. Usmievala sa. -Zlo nezvíťazí- povedala. Usmievala som sa, hoc mi po tvári tiekli slzy. Jej hlas znel sladko a uspokojivo. Nevedela som, kto je to. Silou mocou som chcela vedieť jej meno a koho mám po svojom boku. Urobila krok vpred. -Dávam ti dve možnosti. Buď sa vzdáš alebo to pôjde po tom zlom- povedala. V ruke zovrela meč. V tej druhej mala niečo podobne šabli. -Ja? A vzdať sa? Ti hrabe?- zase sa začal smiať. -No tááák, Steewe, urýchli to, chcem sa ešte pohrať s týmto sladkým chlapčekom- povedala žena, ktorá sedela na Mixovi. Pomaly sa začal prebúdzať k vedomí. "Ak to naozaj prežijem, ešte si to vybavím s ňou" prevrátila som oči. Nedalo mi to pokoja. -Mixa sa ani len neskúšaj dotknúť!- otočila som sa k nej. -Lebo čo?- spýtala sa. Hladkala mu vlasy. -Lebo tento deň bude tvoj posledný- povedala som potichu. -Ani seba nevieš uchrániť, nie to svojho chlapca- začala sa rehotať. Zrazu mi niekto položil ruku na plece. Rýchlo som sa otočila. Chcela som tomu človeku zovrieť krk v rukách, keď som zistila, že je to tá žena, ktorá stála pri mne. -Toto ti pomôže. Ja idem zmastiť Stewarda. Dávaj si pozor na ňu. Je krehká- poslednú vetu povedala so smiechom na jazyku. -Kto si?- kričala som, keď bežala smerom, ktorým utekal Steward. -Ty!- odpovedala a už jej nebolo. Kým som stihla zaregistrovať, už som ležala na zemi. Tá žena do mňa drgla! Opäť som sa nahnevala, ale nie tak, ako vždy. O sto krát viac. Zovrela som vec v rukách. Kutom oka som pozrela na tú vec. Bol to meč. Bol celý zo zlata, len rukoväť bola zo striebra. Na hrote bolo vyryté písmeno. "V" prečítala som si to v hlave. Vampie! Ten meč patrí mne! Postavila som sa na nohy. Rozmachla som sa. Meč bol prekvapivo ľahký. -Si pomalá- povedala žena. Sedela na schodoch. "No jasné, ja sa tu budem rozmachovať ako idiot, a ona je úplne niekde inde" pomyslela som si. -Uvidíme, kto je pomalý- povedala som. Žena kráčala ku mne. -Ešte než zomrieš, poviem ti moje meno. Volám sa Syntix, určite si o mne počula- povedala. -Jasné- povedala som. -Počula ako o tej najväčšej štetke- povedala som to, čo ma najrýchlejšie napadlo.


VamPie24
-Pozor na jazyk, mladá slečna- povedala. Vyzeralo to, že ju to urazilo. -Netvár sa tak milo, vidím, že ťa to urazilo- povedala som. Začala som byť drzá. Moja zlá vlastnosť. -Aha, pridaj sa k nám a vládni s nami- navrhla mi. Jasné, dala mi pod nos granát. Skôr či neskôr vybuchne. -Nie- odsekla som. Udivene na mňa uprela pohľad. -Si divná- povedala. -Ja viem, prisahala som si, že sa pomstím Mixovi- povedala som. -Ťažko, tak či tak neprežiješ, takže sa márne snažíš- povedala a začala sa potichu smiať. Silno som zovrela meč a rozbehla sa na ňu. Jedným krokom sa mi uhla. Prudko som zabrzdila. -Veď vravím, že si pomalá- začala sa hlasnejšie smiať. "To chce ísť na mňa holými rukami?" pomyslela som si. Niečo ma napadlo. -Vzdávam sa- povedala som. Rozkročila som sa a ruky nechala voľne visieť. Meč som nechala pevne v ruke. -Blbka- povedala žena. Nejako zázračne sa v jej ruke objavil meč. Lstivo sa usmiala. Rozbehla sa na mňa. Usmiala som sa a meč som zoprela teraz už v dvoch rukách. Keď bola dostatočne blízko, machla som s ním. Jedným rázom sa žene vpichol do tela, presnejšie do hrudi. Zapichla sa naň. Ostala tam tak. Nehla sa. -Tak či tak, Steward ťa zabije- povedala potichu. Zavrela oči. Telo zrazu oťaželo. "Zabila som ju- potešila som sa, no tiež som bola zhrozená, zabila som človeka!! Postila som meč na zem. Chytila som si ústa a pozerala na mŕtve telo Syntix. Brala som to pozitívne, že kto čo ? Usmiala som sa. -Aj tak by si nevyhrala- povedala som. Pozrela som na Mixa. Zhrozene na mňa pozeral. Zadržala som dych. Určite je nahnevaný. -Vysvetlím ti to- povedala som chrapľavo. -To čo som videl, mi stačí- povedal. -Možno to chápeš zle- vyhŕkla som. -Nie, ja viem o čo tu ide, celý čas som bol hore, robil som sa že spím- povedal. -Bože, to si mohol povedať skôr- prevrátila som oči. -Teraz by sme mali ísť za tou ženou a pomôcť jej- navrhla som. -Jasné, ale pôjdeš len ty, ja idem hľadať Lucasa. A zober si meč- ukázal na neho. Prehltla som. -Fajn- vyšlo zo mňa. -Tak bež- povedal a bežal ku jeho izbe. Vytiahla som meč z mŕtvoly a bežala som smerom, ktorým bežala tá žena. Stratila som sa. Chodila som dokolečka až kým som neprišla zas do predsiene. Zarazila som sa. Mŕtvola tam nebola, no krv tam ostala. -Snáď neožila- povedala som si pre seba. Bála som sa otočiť, čo keď stojí za mnou? Predýchala som to. Pomaly som sa otočila. Nik tam nebol. Otočila som sa pohľadom späť na miesto činu. Skoro som infarkt chytila. Stál tam Steward celý od krvi. Chytila som sa za brucho. -Toto ti neodpustím- rozbehol sa na mňa. Nevedela som, čo urobiť. Uhnúť sa? Ostať tam stáť ako stĺp? Machla som mečom. Tesne som minula jeho hlavu, no on mňa nie. Svojím mečom ma porezal na ruke. Na hlave som cítila teplú tekutinu lejúcu sa z čela. Ignorovala som to. Zaprela som sa do postoja. Steward sa opieral o stenu a dychčal. Na hlave sa mu objavila rana. Prechádzala celou hlavou! -Už len doraziť- povedala som vznešeno. Pomalým krokom som šla k nemu. Zošuchol sa na zem. -Prosím- prosíkal. -Prosím, nerob to- prosil ma. Na tvári sa mu objavil smútok. Zabiť, nezabiť? Nemala som na to srdce. -Prisahaj, že mne a ostatným nič neurobíš!- skríkla som. -Prisahám!- odpovedal. Usmiala som sa.


VamPie25
-Ty si sa zbláznila?!- kričal na mňa Mix. -Nechala si ho žiť? Jeho?! Ty si ale...- odmlčal sa. -Viem- povedala som potichu. -Ale prisahal mi!- povedala som hlasnejšie. -A ty mu tak veríš?- chytil ma za plecia. -Čo je s Lucasom?- spýtala som sa. Odvrátil zrak a sklonil hlavu. -Vravel pravdu- povedal napokon. Neverila som vlastným ušiam. -Takže fakt... zomrel?- hrnuli sa mi slzy do očí. Prikývol. Vzala som hlavu do dlaní a začala plakať. Mix si ma prisunul bližšie k telu. -Ja som to fakt nechcela...- vzlykala som. -Viem, mala si ho rada, no nevedela si to... nik to nevedel- povedal. Hladkal ma na chrbte. -A čo tá žena?- opýtala som sa. -Ty nevieš kto to bol?- prekvapil sa. -Nie- odpovedala som. -Vraj si to bola ty v budúcnosti. Silná a odvážna bojovníčka, ktorá bude bojovať za svoj národ a za mier- povedal Mix. Od neho to vyznelo tak krásne. -Vraví pravdu- povedal hlas za ním. Bola to ona. -Som ty v budúcnosti. Nemôžem ti prezradiť toho veľa, no nebyť Mixa, by si neprežila. Vraj sa vravelo, že Upírskemu svetu bude vládnuť žena, no nie je to tak. Budúcnosť je iná, bude vládnuť muž, takže nie ty Vampie, ale Mix- ukázala na neho. Mix sa prekvapil. -Budeš statočný muž, správny vládca na tróne a šťastný otec dvoch detí- usmiala sa. -Koho detí?- opýtal sa. Žena nič nevravela, len sa usmievala. Pomaly jej obraz začal miznúť. -Mojich- pošepkala a už jej nebolo. Jej hlas sa odznieval po celej miestnosti. -A čo bude teraz?- opýtala som sa ho. -Pôjdeme domov, dáme si sprchu a .. pôjdeme spať- navrhol. -A čo bude so Stewardom?- opýtala som sa. -Toho dáme do polepšovne- povedal. Prikývla som. Zobrali sme zviazaného muža a odniesli preč z domu. Celý príbeh sme vysvetlili Amélii a ostatným. -Oni vedeli, že sa to stane, preto ťa cvičili- povedal Mix. -K tej chorobe, bola to obyčajná choroba, ktorá nezabíja ľudí, popri tom si stále človek- povedala Mesačnica a uškrnula sa. Neverila som vlastným ušiam. -Oslobodila si sa- povedal Lunar. -Takže môžeš stále chodiť hore k ľuďom- pridala sa Alica. -Tešíme sa z toho, že po tých dlhých rokoch sme našli správneho vládcu nášho sveta- s úsmevom povedala Vivien. K rozhovoru sa pridali ďalší. Tak to pokračovalo do večera. Ďalší deň začal ako stále. Šla som navštíviť rodičov, povedala som im všetko. Najprv ma brali ako blázna, no potom som ich zobrala k Upírom. Navrhli mi, že budeme žiť v ich svete. Bol dosť podobný nášmu, no tam sa zlo už nepoznalo. Bol to raj. O 10 rokov neskôr. Som mamička dvoch detí, chlapca a dievčatka. Doryn má 3 roky a malý Nerwik pol roka. Mix je správnym vládcom, vlastne kráľom (či ako sa tomu vraví). Ja bojujem za dobro v ostatných krajinách v Upírskom svete. Zistili sme, že oxistujú aj iné tvory ako Upíry. Tak tiež existujú čarodejnice, troly, škriatkovia a vlkodlaci. A predstavte si, tomu všetkému Mix vládne. Všetci ho v tom podporujú. A ja som jeho žena. KONIEC
 


Komentáře

1 Kika Kika | Web | 13. června 2013 v 18:45 | Reagovat

Super zakoncenie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Ďakujem za návšetvnosť :* ♥