ŠELMA kap.5; BOJ!

5. srpna 2013 v 20:43 | Patrickk.

Tréningy prebiehali dobre. Cheeza bola celkom dobre vycvičená. Počúvala na slovo, chránila svojho pána a vedela celkom dobre útočiť na nepriateľa. Do prvého boja schádzal deň. Ja a vlk sme boli nervózne. Bola som dosť nahnevaná, že ten nový prezident vydal nové pravidlo. Ak by sa o tom vedelo, nikto by ho nezvolil. Nie len ja som nahnevaná ale celé mesto! Kristhof bol teda pekný podliak! Zapla som si telku a pozerala, čo je nové. Všade sa vysielali prípravy na zajtrajší boj. Boj sa bude konať v lese, ako vždy. Len raz sa stalo, že boj prebiehal v budove. Vtedy tam bol aj Dylan, ktorý to tiež vyhral. Na obrazovke začali blikať veľké písmena. Začala som ich nahlas čítať: "Pozmenené pravidlo, sekcia 8, odsek 2: Víťaz bol ten, ktoré zviera bolo najmenej zranené, dokázalo stať na vlastných nohách a žilo. Pozmenené na: Víťaz je jediný živý." Do očí sa mi hrnuli slzy. "Víťaz je jediný živý" zopakovala som. To znamenalo, že všetci musia byť mŕtvy, len jeden nažive. Utrela som si slzy a pozerala na rozhovor s prezidentom. Tento krát bol zladený do ružova. Od nervov som hodila ovládač do telky. Obrazovka pukla a vypla sa. Niekto zvonil. Nahnevaná som sa postavila a pomalým krokom šla ku dverám. Zovrela som kľučku v ruke a váhala. Napokon som ich otvorila. Ostala som stáť. Bola som ohromená a bolo mi nevoľno zo silnej voňavky. "Zdravím ťa, Lishenie ?" opýtal sa muž na prahu dverí. Prikývla som. "Volám sa Kristhof Rubieler, som nový prezident, je tvoj brat doma?" opýtal sa ma.

Pokývala som hlavou. Mala som príležitosť vrhnúť sa na neho a vydlabať mu oči. Mal okolo seba ochranku, tak tí by ma zložili hneď. "Prehovoríš aj?!" povedal nahnevane. "Nie" odsekla som. "Malá a drzá, ty budeš dobrá v zajtrajšom boji, posvietim si na teba" povedal a otočil sa. "Snaž sa, dúfam že si videla nové pravidlo" zakýval mi cestou k bránke. "Videla, je dosť .. blbé" skríkla som. Otočila sa s úškrnom. Vložila som ruky do vrecok aby mi niečo nevykĺzlo. Keď už jeho limuzína odchádzala, stihla som mu ukázať, aký krásny jazyk mám. Tešila som sa na zajtra, chcela som mu dokázať že nie som obyčajné dievča. Šla som si do kuchyne nie pod zub a šla vyvenčiť Che. Napadlo ma, že pôjdem navštíviť Zuia. Zobrala som voditko a volala na vlka. Tá bola pod minutou pri mojej nohe a čakala. Cestou sme nestretli nikoho. Ani jedného živého tvora! Keď sme došli do Bielej budovy, tiež tam nik nebol. Zamierila som si to k tréningovému centru. Keď som tam prišla, skoro som odpadla. Boli tam skoro všetci, čo ich zajtra čaká boj. Mohla som vidieť ľudí, ktorí mi zajtra vezmú život. Nebola som jediná, čo mala vlka. Po mojej pravici trochu vzadu bola svorka vlkov. Boli to už dospelí vlci, všetci mali fialové obojky, našli sa dvaja čo mali modré a jeden nemal obojok - to bol asi alfa. Ich pohľady sa zastavili na mne. Stala som tam ako prikovaná. Ich pohľady sa odtrhli, keď do miestnosti vošiel mladý muž. Začal volať ľudí k sebe. Otočila som sa a odišla preč. Doma som sa zvalila na posteľ a rozmýšľala. Po dlhom premýšľaní, čo ešte stihnem pred smrťou som zabudla na to, že ešte nemám mentora. Rozmýšľala som, kto by to mohol byť. Dylan určite nie, ten je preč a ma kopu práce so svojím zvieraťom. Potom ma napadol Zui, no neviem či by súhlasil. Siahla som po skicári a prezerala si tam mená ľudí, ktorých poznám. Ak by to Zui neprijal, v rezerve som mala ešte doktora a pána McCartneya. Bol to najlepší priateľ môjho otca, kým nezomrel. McCartney je členom radi v Bielej budove. Prezliekla som si tričko, natiahla obtiahnuté rifle, obula botasky a bežala do Bielej budovy. Cheezu som nechala doma, netrebalo ju. Šla som k pultu, pri ktorom vždy sedela tá divná žena. Sedel tam muž s okuliarmi, okolo štyridsiatky. "Dobrý deň" pozdravila som sa mu. "Ahoj, koho hľadáš?" opýtal sa ma. "Pána Zuia, prosím" odpovedala som na jeho otázku. Vzápätí zdvihol slúchadlo a začal sa s niekým rozprávať. O pár minút bol Zui na prízemí. "Ahoj, prečo si ma volala?" naliehal. "Chcela som sa spýtať, či by .. ste mi nebol .. mentorom na boji" vyšlo zo mňa. Dosť som sa ho hanbila opýtať. Zui sa usmial. "Jasné, rád" povedal. Opätovala som mu úsmev. "Musíme to ísť nahlásiť Ritom" povedal a viedol ma k výťahu. V tom výťahu som bola len raz, pred mesiacom, keď som dostala Cheezu. Dostali sme sa na najvyššie poschodie. Došli sme na koniec chodby, kde boli červené dvere s nápisom Zapisovanie mentorov. Zaklopali sme a vstúpili. "Počkaj tu" povedal mi. Čakala som. Keď vyšiel, bolo všetko v poriadku. Poslal ma domov odpočinúť si. Zaspala som. Zobudila som sa na teplé slnečné lúče letného slnka. Prudko som otvorila oči. Hlavou mi vírilo jedno slovo, boj! Na stoličke vedľa mňa bolo oblečenie s papierik. Písalo na ňom: "Obleč si tieto šaty, čakám ťa v Bielej budove, buď tam o 8, Zui." Lístok som položila na bok a obliekla si veci. Keď som sedela na posteli, napadlo ma veľa otázok. Prečo pozmenili pravidlá? Prečo prišiel Kristhof práve za mojím bratom, a prečo s teší, ako zomriem? Jak sa do pekla dostal Zui do domu?! A mnoho ďalšieho, na ktoré som nemala odpoveď. Hodiny som strávila vypisovaním zážitkov v svojom živote. Listy som dala do obálok a dopredu napísala svoje meno. Do rohu som nakreslila červenou farbičkou krížik. Zobrala som vlka a ponáhľala do Bielej budovy. Pred vchodom ma čakal Zui aj s obojkom pre vlka a nejakým oblečkom. Vzal ma hore do svojej kancelárie a vysvetlil stratégiu. "Ak ostaneš medzi piatimi najsilnejšími, máš šancu prežiť. Na začiatku sa skrývaj, oni sa pozabíjajú, ale mysli aj na to, že ak chceš vyhrať, musíš aj ty niečo pre to urobiť" poúčal ma. Po tom všetkom ma zobral dole. Tam už čakali nejaké ženy a muži. Ženy ma upravili aby som dobre vyzerala a muži mi vyberali kostými, účesy a meno. Nakoniec som skončila s modrou ofinou a prezývkou Silver. Trvali na tom, že z Che urobia čisto bieleho vlka, no ja som ju chcela taká, aká je. Nakoniec mi vpichli nejakú tekutinu a poslali do miestnosti, z ktorej budem pustená do terénu. Ešte pred vstupom ma navštívil Zui. "Ak to prežiješ, a máš na to, tak si ťa adoptujem, bola by si skvelá dcéra" povedal a objal ma. Do očí sa mi hnuli slzy. Trval na tom, aby som neplakala a nemyslela na to. Mala som na víťazstvo! Do miestnosti vošli Riti. Tesne pred signálom ma odtrhli od Zuia a vyviedli ho preč. Keď sa otvorili dvere, oslepilo ma svetlo. Tvár som ešte mala mokrú od sĺz. Začala som reagovať, že som v hre. Čo najrýchlejšie som sa rozbehla do lesa. Cheeza ma nasledovala po mojom boku. Bežala som ako o život, hlbšie a hlbšie. Les bol veľký, takže mala som sa kde ukryť. V tom som narazila na dievča, ktoré malo za šelmu hyenu. S úškrnom na mňa pozerala. Zvieraťu dala povel "trhaj". "Utekaj, bráň sa!" skríkla som na vlka. Ako omámený sa rozbehol voči hyene a tesne pred ňou sa prikrčil k zemi. Hyena do nej prudko narazila. Podlomili sa jej nohy. Che neváhala a zahryzla sa najďalej do jej tela, ak osa len dalo. Nikam sa nedostala, len ku nohe. Trhala ako sa len dalo. Dievča napäto sledovala boj, vedela, že ak zomrie jej zviera, musí aj ona. V tom zareagovala môj pohľad voči nej. Pokrivila úsmev a rozbehla sa proti mne. Keď bola blízko, uhla som sa, no jej ruky ma zachytili a bolestivo som dopadla na zem. Trpká bolesť mi prešla chrbtom až ku perám. Dievča sedelo na mne a držalo ma okolo krku. Nechtami som sa jej zarylo silno do kože jej rúk. Svojimi ústami som mala na dosah jej ruku. Prudko som sa jej zakúsila do ruky. Vykríkla od bolesti a pritlačila viac na mojom krku. Dievča sa náhle prestalo hýbať. Využila som moment a striasla som ju zo seba. Bola mŕtva. Nevedela som, čo sa stalo. Zalapala som po dychu. Zahľadela som sa na Che, ktorá stála nad mŕtvou zdochlinou hyeny. Kto zabil to dievča? Vírilo mi v hlave.
 


Komentáře

1 Kika Kika | Web | 5. srpna 2013 v 21:28 | Reagovat

wau, napinave a zaujimave... tiez by ma zaujimalo kto zabil to dievca, ale predpokladam, ze ked jej vpichli tu tekutinu prepojili ju nejak s jej selmou, ze ked zomrie ona zomrie aj dievca, ale neviem, necham sa prekvapit, dufam, ze dalsia cast bude co najskor :-)

2 Melaficent Melaficent | Web | 6. srpna 2013 v 12:36 | Reagovat

Pripomína mi to Hry o život. Prosím ďalšiu kapitolu, pani Collins! :D
Skvelé, páči sa mi to :3 Cheeza je šikovná :3

3 allm allm | 7. srpna 2013 v 9:06 | Reagovat

Nádherné, som zvedavá ako to bude pokračovať a či prežije.... taktiež mi to pripomína hry o život

4 Nin Nin | 7. srpna 2013 v 20:19 | Reagovat

Fakt to trochu pripomína hry o život, ale to nevadí, je to niečím iné a to je super :) Teším sa na pokračovanie :)

5 Ita-chan Ita-chan | Web | 8. srpna 2013 v 14:21 | Reagovat

pěkný :) těším se na další díl :)))

6 Kika Kika | Web | 8. srpna 2013 v 17:42 | Reagovat

Ahoj, poslala som otazky 1.kola sutaze na mail, ktory si uviedla v prihlaske, tak sa pozri ci ti to doslo... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Ďakujem za návšetvnosť :* ♥